Umelá inteligencia by mohla do roku 2030 zabrániť hladu miliónov ľudí

Výskum naznačuje, že využívanie nanotechnológií a umelej inteligencie (AI) v poľnohospodárstve by mohlo ponúknuť praktické riešenie problémov, ktorým čelí globálna potravinová bezpečnosť.

Štúdia vedcov z Birminghamskej univerzity vo Veľkej Británii sa zaoberá tým, ako by „presné poľnohospodárstvo“ mohlo poľnohospodárom umožniť využívať technológie na reagovanie v reálnom čase na zmeny v raste plodín.

„Presné poľnohospodárstvo“ sa vzťahuje na poľnohospodárske metódy, ktoré merajú a reagujú na premenlivosť plodín a umožňujú riadiť pôdu tak, aby sa optimalizovala účinnosť a znížilo plytvanie.

V tomto prípade možno využiť umelú inteligenciu a nanotechnológie, ktoré pomôžu plodinám a pôde dosiahnuť lepšie výsledky.

Klimatické zmeny, rastúca populácia, konkurenčné požiadavky na pôdu na výrobu biopalív a zhoršujúca sa kvalita pôdy spôsobujú, že je čoraz ťažšie nakŕmiť obyvateľov sveta.

Výzvami pre globálnu potravinovú bezpečnosťOdhaduje sa, že do roku 2030 bude hladom postihnutých 840 miliónov ľudí. V reakcii na to vedci vypracovali plán, ktorý kombinuje inteligentné poľnohospodárstvo s umelou inteligenciou a strojovým učením, aby pomohol znížiť tento počet.

Takmer deväť percent obyvateľov planéty v súčasnosti trpí hladom.

„Nájdenie udržateľných poľnohospodárskych riešení tohto problému si bude vyžadovať odvážne nové prístupy a integráciu poznatkov z rôznych oblastí, ako je napríklad materiálová veda a počítačová veda,“ uviedla spoluautorka štúdie Iseult Lynchová.

„Presné poľnohospodárstvo využívajúce nanotechnológie a umelú inteligenciu ponúka vzrušujúce možnosti pre udržateľnú produkciu potravín. Existujúce modely kolobehu živín a produktivity plodín môžeme kombinovať s nanoinformatickými prístupmi, aby sme plodinám aj pôde umožnili lepšie fungovať – bezpečne, udržateľne a zodpovedne.“

Hlavnou motiváciou pre inovácie v oblasti poľnohospodárskych technológií je súčasná potreba nakŕmiť rastúcu svetovú populáciu na čoraz menšom množstve pôdy, ktorá je k dispozícii pre poľnohospodárstvo, a zároveň zachovať zdravie pôdy a chrániť kvalitu životného prostredia.

Reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ sú označované za „greenwashing“

Vedci sa domnievajú, že ekologické poľnohospodárstvo by mohlo do roku 2050 nakŕmiť celú EurópuVoda je tiež kľúčovým faktorom súčasných výziev, ktorým poľnohospodárstvo čelí. Pandémia COVID-19, ktorá vystavila milióny ľudí riziku akútneho hladu, vyvolala kľúčový rok pre prehodnotenie celého potravinového a výživového systému. Napriek tomu sa nám nedarí dosiahnuť cieľ do roku 2030, ktorým je zabezpečenie vody a hygieny pre všetkých, ako je stanovené v 6. cieli trvalo udržateľného rozvoja OSN, pretože mnohé zdroje vody sú nespoľahlivé, viac znečistené alebo oboje.

Nedostatky v účinnosti a emisie dusíka v poľnohospodárskom sektoreIntenzifikácia poľnohospodárstva viedla k mimoriadne nízkej globálnej účinnosti využívania dusíka. Znamená to, koľko dusíka použitého v poľnohospodárskom procese plodina skutočne prijme. Táto neefektívnosť predstavuje vážnu hrozbu pre kvalitu životného prostredia, pretože do vody a ovzdušia sa uvoľňuje veľké množstvo živín, ktoré otepľujú planétu, pričom takmer 11 % globálnych emisií skleníkových plynov pochádza z poľnohospodárstva.

Obzvlášť znepokojujúci je „smiešny plyn“, ktorý sa uvoľňuje pri nadmernom hnojení pôdy, oxid dusný, ktorý je 300-krát silnejšou príčinou globálneho otepľovania ako oxid uhličitý. Približne 70 % emisií oxidu dusného do ovzdušia pochádza z poľnohospodárskeho sektora.

Nanohnojivá ponúkajú potenciál na cielené zlepšenie úrodnosti, zvýšenie efektívnosti využívania dusíka a zníženie emisií oxidu dusného, čo by mohlo prispieť k dosiahnutiu cieľov nulových čistých emisií skleníkových plynov stanovených v britskom zákone o zmene klímy do roku 2050.

Vedci identifikovali štyri kľúčové spôsoby, ako môžu nanotechnológie zlepšiť poľnohospodárstvo: zlepšenie miery produkcie a výnosov; zlepšenie zdravia pôdy a odolnosti rastlín; zlepšenie účinnosti zdrojov, ako sú hnojivá a zníženie znečistenia; a vývoj inteligentných senzorových plodín, ktoré môžu poľnohospodárov upozorniť na environmentálne stresy.

„Integrácia umelej inteligencie a nanotechnológií v presnom poľnohospodárstve bude zohrávať dôležitú úlohu pri testovaní konštrukčných parametrov nanomateriálov používaných na aplikáciu hnojív a pesticídov s cieľom minimalizovať vplyv na zdravie pôdy, čo pomôže zabezpečiť bezpečné a udržateľné poľnohospodárstvo,“ uzatvára spoluautor Peng Zhang.

Zdroj: https://www.euronews.com/green/2021/06/30/could-artificial-intelligence-stop-840-million-people-from-going-hungry-by-2030